Odloženie budíka: vstaň na prvý budík

Odloženie budíka sa dá vyriešiť už večer: určíš štyri veci, čas vstávania, jeden budík, miesto pre telefón ďaleko od postele a malý dôvod vstať. Potom vstaneš na prvý budík, úplne bez tlačidla odloženia, lebo plán je už hotový.

Nie je to lenivosť. Kto do polnoci pozerá videá, má pri skorom budíku často málo spánku a prvý budík potom pôsobí nespravodlivo.

Poznáš ten večer: „Ešte jedno video.“ Beží samo ďalej, v skupinovom chate je reč o ničom aj o všetkom a zrazu je po polnoci.

Potom zazvoní budík a hlava ti urobí ponuku: ešte päť minút. Palec budík vypne skôr, než si poriadne hore. Znie to rozumne, lebo dospelí potrebujú zvyčajne 7 hodín spánku alebo viac.

Svetlo displeja hrá menšiu rolu, než sa často tvrdí. Skutočným zlodejom je čas. Nočný režim urobí obrazovku jemnejšou, ale nie večer kratším.

Nemusíš chodiť spať skôr, len musíš určiť, kedy telefón končí. Stačia štyri kroky:

1. 1Urči čas vstávania. Vezmi taký, ktorý je reálny päť dní zo siedmich, nie ten vysnívaný. Ak chceš, rátaj odzadu: čas vstávania, aspoň 7 hodín spánku a čas na zaspávanie. Tak nájdeš hodinu, dokedy by mal byť telefón preč.
2. 2Daj telefón z dosahu. Na nabíjačku na druhý koniec miestnosti, nie do postele. Polhodinová až hodinová prestávka pred spaním robí dobre mnohým ľuďom. Nastav si na to časovač: keď zazvoní, telefón leží na nabíjačke, nech je epizóda v akejkoľvek časti.
3. 3Nastav jeden budík, nie päť. Kto ich nastaví päť, rátá s odkladaním hneď. Jediný budík urobí z prvého ten skutočný.
4. 4Nájdi malý dôvod. Napíš si vetu „keď–tak“: „Keď zazvoní budík, vstanem a urobím si kávu.“ Vyber niečo, na čo sa tešíš.

Ak je večer tvoj jediný voľný čas, dopraj si ho vedome skôr, nie ako ukradnutý čas po polnoci.

Keď budík zazvoní, ide len o prvý krok. Rob ho vždy rovnako a čo najmenší: nohy na zem. Prvé minúty sú najhorší čas na vyjednávanie, tak nevyjednávaj, jednoducho choď.

Prvé minúty bývajú často ťažké, to je normálne. Zvyčajne to odznie po 15–30 minútach, po príliš krátkej noci to môže trvať dlhšie.

Keďže je telefón ďaleko, si už na nohách, keď budík vypínaš. Najprv nohy na zem, potom správy. Potom si zaisti svetlo: odtiahni záves, choď k oknu, v zime najprv rozsviet lampu. Mnohí sa pri dennom svetle cítia bdelejšie a pol hodiny vonku dopoludnia je dobrý plán.

Budík bez tlačidla odloženia sa dá sčasti zariadiť aj vlastnými silami. Na iPhone sa odloženie dá vypnúť pri každom budíku zvlášť, v Androide to závisí od aplikácie budíka, pozri sa do jej nastavení. Háčik: bez tlačidla sa budík väčšinou aj tak dá vypnúť a ty potom spíš ďalej.

Budík, pri ktorom musíš vstať, je Wakea. Tlačidlo odloženia tam nie je, budík najprv chce misiu: drepy, kliky alebo ustlanie postele. Kamera to kontroluje priamo v zariadení a náročnosť nastavuješ pri každom budíku. Tvoja veta „keď–tak“ je tak už priamo v budíku: budík zazvoní, potom misia.

Žiadny čarovný trik to nie je. Večer predtým si ďalej pripravuješ ty.

Rátaj s týždňami, nie s dňami. V jednom malom výskume trvalo v priemere dobré dva mesiace, kým sa niečo nové stalo zvykom, u každého inak. Niekoľko vynechaných rán po sebe to sťaží, jedno nie.

V sérii sa počíta len potvrdené ráno, ale jedno nepodarené ti zvyk nezničí. Nasledujúci deň sa vráť s najmenším krokom. Cez víkend posuň čas vstávania len trochu, a ak si večerný typ, posúvaj ho skôr po 15 minútach.

Kto vstane na prvý budík, má prvé malé víťazstvo dňa už vo vrecku. Máš čas na kávu v pokoji, namiesto behania po byte so zubnou kefkou v ústach.

Pár drepov je malý štart do pohybu a pohyb sa počíta, aj keď je krátky. S každým ránom spoznávaš: robím, čo si večer poviem. Je to dobrý pocit.